
Pilier: Identita & Zdravie
Čítanie: 3 minúty
Keď sa dnes pozriem späť na momenty, ktoré skutočne formovali môj život, vraciam sa k chvíli, keď som si prvýkrát sadol za bicie. Nebolo to len o hudbe alebo búchaní do nástroja. Bol to začiatok hlbokej vnútornej premeny a prvýkrát, kedy som zažil stav absolútneho napojenia – stav flow.
Za bicími neexistovala minulosť ani budúcnosť. Existoval len čistý rytmus, prítomnosť, sústredenie a ľahkosť tvorby.
Rozhodnutie prestať s hudbou vnímam dnes ako jeden zo svojich najväčších omylov. Bolo to ako zle odbočiť na kľúčovej križovatke. Pokračuješ v ceste, buduješ kariéru, riešiš „praktické“ veci, zabezpečuješ rodinu, ale každým krokom sa vzďaľuješ od toho, čo tvorí tvoju podstatu.
Pre racionálneho a analytického muža je to tichá tragédia:
Tento rozpad neprichádza zo dňa na deň. Stratíš kontakt so svojím motorom a začneš fungovať na dlh.
Telo si stav flow a tvorivého pokoja pamätá, aj keď hlava naň dávno zabudla. Dnes už ten rytmus nevyťukávam paličkami, ale našiel som ho v inom priestore – v tichu lesa, v jednoduchých denných rituáloch a v návrate k základným potrebám tela.
Stabilizácia a reštart neznamenajú, že sa musíš vrátiť presne do minulosti a robiť to isté. Znamená to prebudiť ten istý tvorivý impulz, disciplínu a radosť v novej, dospelej podobe:
Zastav sa na minútu a pozri sa pravde do očí:
Cítiš, že si niekde po ceste stratil svoj vlastný rytmus a len mechanicky prežívaš zo dňa na deň?